Wednesday – 1. séria – čo sa skrýva za čiernym humorom v Nevermore

Osem epizód poskytuje detektívny príbeh, no zároveň necháva hrdinku zisťovať, aká je v spoločnosti, ktorú si sama nevybrala. Výprava, herecké reakcie a drobné trenice vedia povedať rovnako veľa ako nová stopa. Tento pohľad pripomína prostredie a menšie situácie z prvej série; vinníka ani zásadné odhalenia neprezrádza.

Rozdelené okno je začiatok rozhovoru
Farebná a odfarbená polovica spoločnej izby vytvárajú priamy obraz nesúladu. Veľké okno s pavučinovým vzorom ich zároveň drží v jednom celku. Enid a Wednesday môžu svoje priestory oddeliť, ale každodennému spolužitiu sa tým nevyhnú.

Vzťah by bol chudobnejší, keby mala Enid iba naučiť uzavretú hrdinku väčšej srdečnosti. Aj ona potrebuje rešpekt a možnosť povedať dosť. Jej vlkolacká identita so sebou nesie vlastné očakávania okolia. Obe teda riešia, aké je nezapadnúť do predstavy, ktorú o nich niekto má — hoci to navonok vyzerá veľmi rozdielne.

Nevermore nestratilo hierarchiu tým, že prijalo outsiderov
V škole pre ľudí s neobyčajnými schopnosťami stále existuje popularita, rivalita aj strach zo zosmiešnenia. Bianca Barclay v podaní Joy Sunday má vlastné postavenie a dôvody brániť si ho. Wednesday prichádza s presvedčením o svojej samostatnosti, no školské vzťahy sa jej neprispôsobia len preto, že ich dokáže zosmiešniť.

Riaditeľka Weems zasa potrebuje udržiavať inštitúciu v chode. Jej rozhovory so študentkou sú zaujímavé aj rozdielom mierky: jedna chce odpoveď na konkrétnu záhadu, druhá musí rozmýšľať o celej škole. Wednesdayino odhodlanie môže byť obdivuhodné a zároveň nepríjemné pre každého, kto nesie následky jej rozhodnutí.

Inteligencia a vízie nezaručujú správny záver
Hrdinka je zvyknutá byť najbystrejším človekom v miestnosti. Pátranie jej však predkladá situácie, pri ktorých nestačí rýchlo nájsť spojenie. Treba aj pripustiť, že spojenie môže byť chybné. Nadprirodzený obraz navyše nemusí priniesť celý kontext, v ktorom mu možno rozumieť.

Práve tu sa detektívna línia stretáva s jej povahou. Wednesday dokáže ľudí využívať ako zdroje informácií skôr, než sa opýta, čo to stojí ich. Chyba vo vzťahu sa potom môže stať aj chybou vo vyšetrovaní. Byť dôvtipná a byť ochotná niekomu veriť sú schopnosti, ktoré sa neučí rovnakým tempom.

Ruka predvedie, čo dokáže pohyb
Thing, živá oddelená ruka, dokáže dať najavo postoj bez tváre aj bez repliky. Postavu hrá Victor Dorobantu; pri scénach nakrútených s hercom sa jeho telo neskôr odstránilo pomocou vizuálnych efektov. Za zvláštnosťou teda stojí veľmi konkrétna herecká práca s pohybom.

V seriáli plnom ostrých slov je to vítaná zmena rytmu. Gestom sa dá vyjadriť výčitka, ochota pomôcť aj vlastná vôľa. Wednesday tak vedie rozhovory s niekým, kto jej nemôže odpovedať rovnakým typom slovného útoku, no rozhodne nie je bez názoru. Aj absurdný prvok dostane podobu každodenného vzťahu.

Tanec nechá telo hovoriť iným jazykom
V štvrtej epizóde sa Wednesday dostane na tanečný parket za zvuku skladby Goo Goo Muck od The Cramps. Jej pohyb zachová zvláštnosť postavy aj v situácii, ktorá by ju mohla jednoducho začleniť medzi ostatných. Nemusí sa hýbať ako ostatní, aby si na parkete našla vlastné miesto.

Takéto chvíle dávajú prvej sérii vlastnú chuť aj mimo otázky, kto stojí za záhadou. Izba, gestá a telesný rytmus hovoria o potrebe zostať sebou, ale nezostať úplne sama. Wednesday si vie udržať kamennú tvár. Seriál je najživší vtedy, keď popri nej dovolí spoznať aj všetko, čo sa do nej nezmestí.

Zdroj základných údajov: TVmaze (CC BY-SA 4.0).